ROZHOVORY

Rozhovor na tému:Mladí ľudia na Slovensku, sociálne siete, generácia ALFA s blogerkou Ľudmilou Kolesárovou

Žije sa mladým Slovákom na Slovensku dobre? Ako na nich vplývajú sociálne siete? Zachráni našu spoločnosť generácia ALFA?

Počas leta som strávila táždeň na chate na východnom Slovensku s našimi priateľmi, ktorí so sebou zobrali aj svoje deti. Okrem malej trojročnej STARWARS fanúšičky s nami boli aj dve dievčatá, vo veku 14 a 18 rokov. Viedli sme niekoľko skvelých diskusií, kde som pochopila, že sú obidve obdivuhodne zmýšľajúce mladé dámy s triezvym názorom na život a na spoločnosť, sčítané a s hodnotami. Každý deň sme preberali inú tému, či už išlo o klimatickú krízu, o slow fashion o vzdelávanie na školách, o politiku atď. a ja som sa neustále niečo nové naučila i napriek tomu, že sa o niektoré  spomínané témy aktívne zaujímam. Po skončení dovolenky som pochopila, že to nie sme iba my, ale hlavne mladí ľudia, ktorí majú našu budúcnosť vo svojich rukách. Treba im dať priestor, ale i hranice a hlavne dôveru. 

Prešlo niekoľko týždňov a ja som lustrovala internetom. Z pocitu dozvedieť sa niečo nové som si v archíve RTVS zapla diskusnú reláciu Silná zostava, kde hovorili práve na túto tému. Mladí na Slovensku. Ako sa im tu žije? Celú som ju zhtla ako nič. Jednou z diskutujúcich bola aj blogerka a mama 2 dospievajúcich detí Ľudka Kolesárová, s ktorou sa poznáme už dlhšie. Naše prvé stretnutie bolo veľmi náhodné. Dve východniarky smerujú domov z Bratislavy, kde jedna vezie druhú, celú cestu prekecajú a cesta zbehne tak rýchlo, že máte pocit, že ste z Trnavy, nie zo Smižian. 🙂 

Už dlho som chcela napísať o generácii ALFA a Ľudka bol prvý človek, ktorý mi napadol, a ktorého som chcela vyspovedať, pretože okrem toho, že je neskutočne inšpiratívna a múdra žena, verí mladým ľuďom, podporuje ich, vkladá do nich nádej a ja sa nesmierne teším, že si našla čas a ja som ju mohla vyspovedať.

  1. Ľudka ahoj, na úvod sa nám prosím trošku predstav. Kto si a čomu sa v živote venuješ najviac.

Ahojte. Už 10 rokov som marketingovou manažérkou v neziskovej organizácii Dobrý anjel, ktorá pomáha pravidelne každý mesiac 3000 rodinám vďaka tisícom darcov. Pred rokmi som sa presťahovala z Nemecka a z Košíc naspäť na Spiš, kde sa okrem svojej rodiny venujem aj viacerým aktivitám a píšem blog. Donedávna som účinkovala v RTVS v diskusnej relácii Silná zostava. Okrem toho vytváram rozličné marketingové kampane pre dobrú vec, napríklad MY SME LES, @iarmok a zároveň pôsobím v Denníku N. Som veľkou milovníčkou hôr, preto ma často môžete stretnúť práve tam.

  1. Keď sme sa spoznali, vnímala som ťa a doteraz veľmi vnímam ako blogerku. Vždy si vedela svojimi témami trafiť klinec po hlavičke, ako sa hovorí. Odkiaľ čerpáš nápady na témy?

Blogovať som začala s nástupom do Dobrého anjela. Je pravda, že som predtým písala do šuplíka alebo do novín, ale môj nástup do Dobrého anjela sa stal prelomom môjho blogovania. Hlavným dôvodom boli všetky zážitky z prostredia choroby a chudoby, ktoré boli natoľko silné, že som sa s nimi      chcela podeliť. Istým spôsobom to bola pre mňa psychohygiena, ale tiež marketing, ktorý je mojím povolaním. Napísanie takýchto silných príbehov formou blogu je skvelým nástrojom, pretože v blogu nemusíte uverejňovať žiadne fotografie, ale viete dané situácie veľmi dobre opísať a čitateľ sa do nich vie lepšie vžiť a pochopiť. A možno ho to občas prinúti zamyslieť sa aj nad otázkou pomoci. Zároveň som touto formou mohla chrániť súkromie rodín. Okrem blogov z prostredia chudoby a choroby som písala veľa analytických článkov ako pohľad na fungovanie štátu z hľadiska jeho sociálnej politiky, kde robí chyby, kde to na druhej strane dokáže solidarita krásne vykompenzovať.      

  1. V úvode spomínaš, že si už 10 okov marketingovou manažérkou v neziskovke Dobrý anjel. Čo táto pozícia predstavuje, čo je tvojou úlohou?

Dobrý anjel je najväčšia nefiremná charita na Slovensku. Fungujeme v malom 5-člennom tíme. Mojou úlohou je vytvárať komplexnú marketingovú stratégiu, to znamená naplánovanie a reallizáciu komunikácie v priebehu roka. Robíme aj veľké televízne či rádio kampane alebo online kampane. Venujeme sa aj menším tzv. podlinkovým kampaniam. Máme veľké množstvo partnerov, bez ktorých by pomoc nemohla fungovať, takže aj samotné zastrešenie spomínaných partnerstiev je mojou úlohou. Je to veľmi kreatívna práca. My nerobíme prácu v teréne, to robia ťažšie profesie, ale občas do rodín zájdeme, porozprávame sa s nimi, zanesieme darčeky od partnerov. Vždy sa práca robí lepšie, keď máme možnosť byť v kontakte s rodinami a vieme tak lepšie pochopiť, kde sú ich skutočné problémy.

  1. Je nejaká skúsenosť alebo zážitok, na ktorý často spomínaš a kvôli ktorému by si nikdy nechcela zmeniť svoju prácu?

Veľmi pekné zážitky zažívame s ľuďmi, ktorí chcú pomáhať. Asi dvakrát do roka sa nám stane, že chce niekto darovať auto. Keď nájdeme rodinu, ktorej auto venuje, darca ho ide odviezť sám, ešte k tomu zaplatí jeho prepis či naplní nádrž, vybaví technickú kontrolu. Chatári a majitelia penziónov      nám ponúkajú napríklad týždenné pobyty. Pre rodinu, ktorá nebola na výlete niekoľko rokov je to veľkou vzpruhou. Najcitlivejšie prežívam, keď vidím ťažko chorého tínedžera, ktorý je rok v nemocnici, namiesto toho, aby zažíval svoje prvé rande či potulky ulicami s kamarátmi. O to viac sa teším, keď sa taký pacient vráti do normálneho života. Veľmi ma potešilo, že sa nám podarilo vydať knihu s názvom Nevzdať sa, ktorá predstavuje pravé výpovede týchto mladých ľudí. Knihu by si mali prečítať aj ostatní tínedžeri. Je veľmi inšpiratívna a myslím, že nakopne každého, kto nachvíľu zapochybuje o tom, či má všetkého dostatok a čo sú jeho životné priority. Niekedy sú pestré aj tie marketingové zážitky. Napríklad jeden instagramový post, o ktorom si myslíte, že bude mať zásah bežných 3000 ľudí sa zobrazí viac ako 100 000 ľudí a to už musíte aj korigovať, pretože sa môže stať, že si ľudia niečo iba povrchne prečítajú a nafúkne sa z toho obrovská bublina. Dobrým príkladom je aj post o Separovi. Príbeh bol o 11-ročnom chlapcovi, žil s ťažko chorou mamkou, o ktorej vedeli, že zomrie. Veľmi túžil po Separovej mikine, ale mamka nevládala otvoriť kuriérovi dvere…. a do toho vznikol komunikačný šum, že mu Separ mikinu nechcel venovať. Separ sa následne do komunikácie zapojil tiež, potom svojimi názormi prispela i verejnosť, ktorá chcela chlapcovi pomôcť. Bolo to trošku stresujúce, ale na druhej strane veľmi pekné. Všetko sme si vysvetlili, Separ nakoniec chlapcovi pripravil veľa prekvapení. Aj takéto marketingové zážitky človeka nakopnú.

  1. Z tvojich fotiek na Instagrame je jasné, že si patriot a milovník našich lesov a hôr. Predpokladám, že aj preto si sa stala súčasťou kampane MY SME LES. Povieš nám o tom viac? Ako to celé začalo a čo ťa poháňa vpred?

Kvôli horám som sa sťahovala z Nemecka najprv na Slovensko a potom z Košíc medzi dva národné parky Slovenský raj a Tatry, a veľmi citlivo vnímam situáciu v národných parkoch. Zároveň sme sa vedeli dať dokopy skvelá partia. Spúšťačom bol režisér Jonáš Karásek, ktorý nám točí aj spoty do Dobrého anjela a práve on začal pri tom ako sme strihali spot riešiť otázku národných parkov. Ponúkol sa, že pro bono natočí akékoľvek video a pomôže nám. Na základe toho som kontaktovala môjho dobrého kamaráta a ochranára, Erika Baláža a spolu s ďalšími ľuďmi sme po mnohých diskuiách spustili kampań My sme les. Dnes je to iniciatíva, ktorá sa snaží o zmeny a edukáciu verejnosti.    

  1. Tiež si bola súčasťou diskusnej relácie Silná zostava, v ktorej sa „nahlas“ diskutuje o slabých miestach našej spoločnosti. Napríklad ste rozoberali témy ako: Svet vo vojne s terorizmom, Sexuálne obťažovanie mladých dospelými alebo ste hovorili o tom, či sa mladým ľuďom žije na Slovensku dobre. Sú to veľmi citlivé témy, o ktorých treba hovoriť. Myslíš že práve takýto formát diskusie prispeje nejakým spôsobom k zlepšeniu stavu týchto otázok či problémov? Dostávaš od ľudí spätnú väzbu?

V Silnej zostave som pôsobila 3 roky, ale tento rok ju RTVS stopla, no verím, že sa relácia obnoví. Podľa môjho názoru by mohla pomôcť k tomu, aby boli ženy na Slovensku vnímané ako dostatočne kvalifikované nato, aby sa mohli otvorene vyjadrovať aj k odborným témam, nie len tým lifestylovým. Práve v Silnej zostave pôsobili veľké odborníčky, napríklad na terorizmus, na fyziku, na medicínu a pod. Toto je pre mňa najdôležitejšia vec, ktorú môže Silná zostava do spoločnosti priniesť. Zároveň rozoberá témy, o ktorých sa málo hovorí. Tak ako si spomínala, sexuálne obťažovanie detí, ale aj ako sa vyrovnať so smrťou, ako deti ochrániť pred sociálnymi sieťami, aký je význam demokracie v spoločnosti a pod. Som veľmi vďačná zato, že mi tento formát umožnil zoznámiť sa so skvelými ženami a zároveň ma prinútil sa vzdelávať ďalej. Držím relácii palce, aby sa na obrazovky znovu vrátila.

,,V živote keď nejdeš dopredu, ideš dozadu.”

Ľudmila Kolesárová
  1. Osobne ma veľmi zaujala diskusia o tom, či sa mladým ľuďom žije na Slovensku dobre a tvoj pohľad na vec. Hovorila si o tom, že už samotné vzdelanie môže v mladých ľuďoch vzbudzovať frustráciu, pretože nemôžu vyjadriť svoj názor. Z vlastnej skúsenosti si pamätám, že aj u nás v škole to fungovalo veľmi podobne. Učiteľ nadiktoval poznámky, my sme si ich v tichosti zapísali do zošitov a museli sme počúvať prednášku a byť ticho. Až na strednej škole som badala známky záujmu učiteľa o náš názor. Na druhej strane si myslím, že dnešná doba a sociálne siete mladým ľuďom pomáhajú v sebarealizácii a v prezentovaní seba samého. A síce je to virtuálna realita, nie tá skutočná. Ako to vnímaš ty?

Školský systém a vzdelávanie vnímam hlavne cez pohľady mojich detí a obzvlášť môjho syna, pre ktorého je táto téma veľmi dôležitá. Veľmi často sa vracia zo školy frustrovaný, práve kvôli tomu, čo spomínaš. Zároveň si uvedomuje potenciál, ktorý vzdelávanie v živote ľudí a budovaní krajiny má. Neraz sa stane, že si po návrate zo školy zloží tašku a vrhne sa na online kurz so slovami: ,,A teraz sa idem vzdelávať!“. Aj to o mnohom hovorí. Áno, sociálne siete ponúkajú priestor na svoju prezentáciu, treba však podotknúť, že je veľmi dôležité, aby si ten priestor našli mladí ľudia aj v skutočnej realite, pretože je oveľa ťažšie predstúpiť na pódium pred 500 ľudí ako urobiť video pre 5000 ľudí. A hlavne im to veľa dá. Získajú sebavedomie, stratia trému či obavy, čiže prepojenie virtuálnej a skutočnej reality je naozaj veľmi dôležité, hoci v čase Covidu je to veľmi ťažké. Držím palce všetkým mladým ľuďom, aby ten súlad našli.

  1. Ako vnímaš online skupiny s radikálnymi názormi. Myslíš si, že práve tie ako aj sloboda prejavu a skrývanie skutočnej identity na sociálnych sieťach môže viesť k radikálnemu správaniu naživo? Mám pocit, že práve ľudia s vyhrotenými názormi sa vo virtuálnej realite prevažne skrývajú za svoju skutočnú identitu, fotku či profil.

Málokto vie, že na základe facebookových statusov sa udiala a genocída celého jedného etnika v Mjanmarsku. Bohužiaľ je to veľmi negatívna súčasť doby-nenávisť na internete. Mám k tomu dve teórie. Prvá je, že by sme mali ľuďom šíriacim nenávisť čeliť, ale našimi nástrojmi a v diskusiách by sme sa nemali nechať stiahnuť „do suterénu“, pretože tam jednoducho vyhrávajú oni. A druhá je, že v každom človeku je geneticky zakódované aj dobro. Je veľmi dôležité, koho ten človek počúva. A preto má veľký význam, aby bolo počuť aj dobrých a slušných hodnotových ľudí. Nech sa neokúňajú, nech nie sú skromní, nech zabojujú so svojim introvertným svetom a nech sa nechajú počuť, pretože práve oni sa môžu stať tými, ktorí z ľudí vytiahnu to dobro, prehlušia to zlo a zmenia svet.

  1. Poznáš aplikáciu TikTok? Moja generácia ju väčšinou označuje za „vymývača“ mozgu. No tínedžeri na nej trávia aj hodiny svojho voľného času. Veľká väčšina z užívateľov sú ešte deti. Keď som si minule prečítala článok od učiteľky Katky @pinkats o tom, ako deti na tejto sociálnej sieti komunikujú, nestačila som sa čudovať. Vulgárne oslovenia či narážky boli bežnou súčasťou.

Priznám sa, že túto aplikáciu až tak dobre nepoznám, nepoužívam ju. Avšak viem, že ide o ďalšiu sociálnu sieť, ktorá slúži na zbieranie dát. V porovnaní s ostatnými sociálnymi sieťami je o čosi „kritickejšia“, pretože ju majú v rukách už aj malé deti a sú teda jej obsahom ovplyvňované. To je ale otázka na rodičov, ako veľmi a ako dobre sa vedia s týmto problémom vysporiadať.

  1. A čo hovoríš na rozličné fotografické filtre? Veľa mladých ľudí zane skrýva svoje možné nedostatky. Dajú si nesmierne záležať na počte lajkov a komentárov. V prípade, že neprichádza vysoký počet, môže to viesť k depresiám, poruchám príjmu potravy či dokonca k samovraždám.

Sú jedným z problémov sociálnych sietí a teda najmä Instagramu. Nechcem kritizovať samotný Instagram, sama na ňom fungujem. Ale celá táto pozlátka, krásne vlasy, biele zuby, milióny priateľov, skvelé dovolenky, bohatstvo môže viesť k depresiám niektorých ľudí. Sama som z toho niekedy na prášky. ☺ V Silnej zostave sme o tom viedli diskusiu, kde boli predložené aj rôzne dáta z USA. Napríklad aj také, že s nástupom Instagramu stúpol počet depresií a samovrážd, oveľa výraznejšie u dievčat. A to by sme si mali asi všetci uvedomiť. Dostávam sa tak k odpovedi na tvoju otázku, a teda, že mnohé skrášľujúce filtre sú podľa mňa blbosť.

  1. Keď som bla v tvojom veku…..klasická veta starších generácií. Veľmi sa mi v diskusii Silná zostava páčil tvoj názor, že nie mladí ľudia sa majú prispôsobiť dobe svojich rodičov, ale rodičia by sa mali prispôsobiť súčasnej dobe. Myslím si, že je to správny pohľad na vec, pretože spoločnosť sa rokmi veľmi zmenila a mládež je v úplne inej situácii v porovnaní s tým, ako žili naše staršie generácie. Je kopec možností, dá sa slobodne cestovať, učiť sa jazyky, verejne vyjadrovať svoj názor, ale tiež fungovanie sociálnych sietí, ktoré kompletne zmenili spôsob komunikácie. Vedela by si svoj pohľad na vec trošku viac ozrejmiť čitateľom?

Keď som pátrala po príčinách šíriaceho sa extrémizmu a rôznych zvláštnych volebných preferencií mladých ľudí, tak okrem vzdelávania som prišla nato, že tu nikdy nikto mladých ľudí nepočúval. Nepočúvali ich politici, ani my dospelí či pedagógovia. Z toho vyplynulo, že je veľmi dôležité mladých ľudí počúvať a keď som to vyskúšala na sebe, zistila som, že ma môžu veľmi veľa naučiť. A keď dokážu naučiť niečo mňa, verím, že dokážu niečo naučiť aj celú spoločnosť. Potrebujú viac priestoru, ktorému samozrejme „ten starý vlk či vlčica“ určí pravidlá a hranice, ale vôbec by som sa nebála im zveriť veľa vecí. Stretla som mnoho mladých ľudí, ktorí sú oveľa schopnejší ako 90% môjho zrelého okolia. Som na nich pyšná a priala by som im, aby ich spoločnosť oveľa viac počúvala.

Aj v Dobrom anjelovi to tak cítim. Vždy keď na dvere zaklope nejaký mladý startupista, ktorý chce podporovať nejaké dobré veci, tak tomu kladiem väčší dôraz ako keď príde nejaký starý „harcovník“ ☺. Práve v mladých ľuďoch, ktorí si od začiatku uvedomujú spoločenskú zodpovednosť, je obrovský potenciál. My v Dobrom anjelovi sme s mladými ľuďmi robili naozaj pekné veci. Napríklad s chalanmi, ktorí začali vyrábať veselé ponožky, sme urobili krásnu kampaň. Alebo s mladými online odborníkmi sme urobili skvelé veci. Rada spolupracujem s mladými ľuďmi a nasávam ako špongia všetky informácie a entuziazmus  a verím, že im ten entuziazmus nebude nikto z nás brať. Pravdou je, že sa naozaj môžeme učiť veľa aj preto, lebo ako vravíš, táto doba je úplne iná a keď nejdeš dopredu, ideš dozadu.

Generácia ALFA - deti mileniálov, ktoré majú v rodnom liste uvedený ako dátum narodenia rok 2010 a vyššie, a kedy bol predstavený prvý iPad, vznikol Instagram a slovo „app“ bolo slovom roka, píše sa v New York Times. „Táto nová generácia nebude premýšľať o technológiách ako o nástroji, ale ich integruje neobyčajným spôsobom do svojich životov“, dodáva Mark McCrindle. Zdroj: www.trend.sk

Generácia A od detstva používa najrôznejšie zariadenia, preto sa vedia naučiť používať YouTube skôr, ako sa naučia čítať a písať. Práve preto nás nemusí prekvapovať, že sa tieto deti učia vybrať si, čo budú pozerať a sloboda výberu, ako aj personalizácia je pre nich veľmi dôležitá. Inteligentný algoritmus, ktorý dokáže zostaviť zoznam kreslených filmov a hudby na základe toho, čo predtým sledovali a počúvali pre nich neznamená nič nové, práve naopak, sú naň zvyknutí.
  1. Na margo mladých ľudí, myslíš si, že nás naozaj zachráni generácia ALFA?

Jedna vec je, že celoživotný optimista vo mne v to verí, lebo pravdou je, že my už druhú šancu nemáme. Preto to musí byť práve spomínaná generácia ALFA. Druhá vec je, že ten optimizmus hovorí aj o tom, že vždy príde niečo, kde ľudstvo urobí chybu a potom príde nejaký opravný mechanizmus a to je už historicky dané dlhé obdobia. To znamená, že jedna generácia to výrazne schytá a trpí tým a tá nasledujúca to dokáže opraviť. Preto verím, že aj tieto chyby, ktoré sa začali posledné desaťročia kopiť či už čo sa samotnej planéty a životného prostredia týka, že ich dokážeme napraviť a držím nám v tom palce.

Zároveň by som sa ale chcela za tieto chyby, za našu generáciu, ospravedlniť. Môžeme si povedať že, sme tu ako ľudstvo boli dlho a ten systém sa nezrúti. No je to ako snehová guľa. Klimatický problém rastie exponenciálne, presne ako korona. To znamená napr., že z jedného je päť, z piatich dvadsaťpäť, z dvadsaťpäť stodvadsaťpäť…dlho nič nevidíte. A ten posledný skok do deštrukcie bude rýchly a obrovský ak sa niečo nezmení. Ale ja verím, že mladí ľudia to chápu a zmenia. A tým, ktorým to ešte nedošlo, to denne opakujme.

Ľudka, ďakujem ti veľmi pekne za seba, ale aj za všetkých mladých ľudí, do ktorých vkladáš dôveru. 

Výsledky insta prieskumu: 50% z opýtaných si myslí, že mladí majú dostatok priestoru na vyjadrenie svojho názoru v škole, doma, v spoločnosti a pod. Zvyšných 50% s tým nesúhlasí. Spomínané dôvody: nedôvera spoločnosti v ich názory, neochota počúvať, mentalita, konzervatívnosť národa plynúca z histórie. 90% respondentov si myslí, že sociálne siete pomáhajú mladým ľuďom v prezentácii seba samých. Na otázku, ako im sociálne siete pomáhajú sa najviac opakovali nasledovné odpovede: možnosť založiť si niekoľko druhov platforiem, byť inovatívny a odlišný, ľahšie vystúpiť z davu, priestor na prejavenie názoru a svojich myšlienok, väčšia sloboda. Iba 15% respondentov poznalo výraz generácia ALFA. Preto väčšina odpovedí na otázku, či nás generácia ALFA zachráni smerovala k odpovedi: Neviem posúdiť.