Arbatax, Sardínia časť 1

Bol 19-ty september, ja som si pobalila svoj pomaranč a vybrala sa so svojou polovičkou na letnú dovolenku. Konečne! Naposledy som bola na dovolenke tohto typu, keď som mala 16 rokov. Predsa len, poznávacie zájazdy vás väčšinou viac vyčerpajú a nikdy si neoddýchnete, preto sme sa tentokrát rozhodli ísť za oddychom. Ale keďže obidvaja nie sme veľkí plážoví povaľači, skombinovali sme relax so spoznávaním Sardínie. Naša dovolenka začala v Alghere, kde sme prileteli. Leteli sme Ryanairom. Letenky sme kupovali asi 2-3 mesiace vopred a vyšli nás približne 200€ na hlavu vrátane veľkej batožiny a rezervácie miesta. V opačnom prípade vás systém rozsadí, no je to biznis, čo vám poviem. V Alghere sme si zajednali auto. Túto službu sme riešili cez Rentalcars. Pôvodne sme mali dostať “miňošku” Nissan Micra, ale milo nás prekvapili, keď sme dostali VW Polo. S 2 veľkými a 2 malými kuframi to bola viac než záchrana. 🙂 Požičanie auta prebehlo bez problémov, ale bez riadnej kreditky to ani neskúšajte. Platbu nevedia inak zrealizovať. Na 11 dní nás to vyšlo niečo vyše 300€ vrátane Full protection služby – túto službu odporúčam, pretože nikdy neviete, čo sa vám môže prihodiť. Nám sa to oplatilo. 🙂 Depozit nám bol riadne vrátený, a všetko prebehlo bez problémov. 

Auto očekované, kufre naložené a zoznamka so Sardíniou mohla začať. Naše prvé kilometre smerovali do Arbataxu na východnom pobreží. Veľmi sme sa tam tešili, pretože je to tam naozaj nádherné a priam skvelé na oddych. Keďže sme cestovali mimo sezóny, všade bolo minimum turistov a neviem ako vy, ale ja také môžem. 🙂 Cesta trvala približne 3 a pol hodinky s jednou menšou prestávkou. Na cestách očakávajte veľa obmedzení rýchlosti, ktoré skoro nikto nerešpektuje. 😀 Už počas cesty som sa do Sardínie zaľúbila. Výhľady, aké sme mali možnosť vidieť boli naozaj nádherné. Na množstvo serpentín som si zvykala ťažko, respektíve môj žalúdok si zvykal ťažko, ale nejako sme to zvládli. 🙂

Do Arbataxu sme prišli večer, Lorenzo z Airbnb, ktorý bol momentálne mimo krajiny nás skontaktoval so svojím otcom, ktorý nám poskytol všetky inštrukcie ohľadom nášho ubytovania. Bývali sme veľmi blízko mora a centra Arbataxu. Ten je však malý, takže všade sa dostanete veľmi jednoducho. Ubytovanie bolo veľmi fajn, tak trošku na kopci. Zaujala nás upravená terasa a záhrada, kde bol aj gril a nádherný výhľad. O ulicu ďalej sme mali výbornú reštauráciu La Baia, pôsobila na nás tak rodinne a vždy sme si tam pochutili. Naša prvá večera bola o “stejkoch”. Ja som si dala klasický hovädzí a Marek vyskúšal konský. No ten pohľad stojí zato! Všetci okolosediaci turisti sa nevedeli vynadívať na veľkosti našich stejkov. A my tiež. 😀 Posúďte sami. Ale boli naozaj super. 🙂

Lorenzov otec nám dal kopec tipov, kam sa máme ísť pozrieť, aké reštaurácie sú naozaj dobré a čo netreba vynechať. Bol natoľko milý, že nám objednal celodenný výlet loďou. Auto nás vyzdvihlo hneď ráno pred apartmánom, priviezlo nás do prístavu, odkiaľ sme celá partia asi 20 ľudí vyštartovali na výlet. Tento výlet sme zhodnotili ako jeden z najlepších bodov pobytu v Arbataxe. Loď nás vzala na pláž Baunei, kam sa inak ako loďou nedostanete. Potom sme si dali spoločný obed v podobe morských pochúťok priamo na lodi, nasledovala ďalšia nádherná pláž, možnosť zaplávať si v azúrovo modrej vode, navštíviť jaskyne alebo len tak “čilovať” na lodi s ostatnými pri sangrii. Stretli sme sa parádna partia ľudí. A aj napriek veternému počasiu sme niekoľko hodín kecali vonku na palube lode. Osobne sme spoznali 1 americký pár, manželov z Ruska, dve kamošky z Írska, manželov z Rakúska či rodinu z Francúzska. Bolo to naozaj “multi-kulti” a všetci boli skvelí. Už dávno som sa toľko nenasmiala ako vtedy na lodi. Do Arbataxu sme sa vrátili okolo 6tej večer. Celý tento výlet stál 60€ na osobu a naozaj stál zato!

Po návrate sme boli dostatočne unavení a tak sme si žiadali už iba skvelú večeru a pohár dobrého vína. 🙂 A naše želania sa splnili. Zašli sme do neďalekej reštaurácie Incontro DI VINO, kde sme si objednali syriky na ochutnávku, gnocchi a tradičné sardínske “pirohy” plnené zmesou z morských plodov, okoštovali sme zatiaľ najlepšie domáce tiramisu, aké som kedy jedla či iné sladkosti – áno som závislá na dezertoch :D, no a bez kávičky, ktorej bolo na dovolenke viac než dosť to nešlo. Nech sa vám trošku zbiehajú slinky. 🙂

V Arbataxe sa okrem iného oplatí vyliezť na vežu Torre di San Gemiliano, odkiaľ je prekrásny výhľad na celé okolie a naozaj stojí zato. Pod vežu sa dostanete veľmi jednoducho autom, potom stačí prejsť pešo cca 200m a už len liezť po schodoch či rebríkoch. Aj ja som sa prekonala a dala som to, výšky teda inak veľmi nedávam. :/

Posielame úsmevy! 🙂

Čo mám na sebe: oranžové šaty, pásikavé krátke nohavice, plážovú tašku a čierne tričko z F&F, topánky z Deichmann-u