MÓDA

Na zamyslenie

Nedávno som na svojom IG účte zverejnila toto motto: ,,When you feel like quitting….think about why you started. Neviem kto to povedal, ale rada by som mu touto cestou poďakovala, že mi otvoril oči a prinútil ma zamyslieť sa nad niektorými vecami.

Aktívne blogujem už druhý rok. Nie je zo mňa „veľká“ blogerka. Nemôžem sa mu totiž venovať dennodenne. Mám prácu na plný úväzok a blog je mojim hobby a tak to aj zostane. Keď sa k tomu pritrafí nejaká milá spolupráca, tak je to len bonus. V každom prípade, vždy som si hovorila, že blog musím robiť s radosťou, nie preto, že musím.

To isté som si povedala asi pred trištvrte rokom, kedy som sa rozhodla organizovať eventy pre blogerov. Také, kde sa niečo naučia, ale i zabavia, stretnú, pokecajú a zužitkujú svoje znalosti. Zatiaľ ich mám za sebou iba dva, ale môžem otvorene povedať, že to stojí niekoľko mesačné úsilie, finančnú záťaž a hlavne energiu. Nerobím to s úmyslom zarobiť si. Nie je to žiaden biznis. A s čistým svedomím môžem povedať, že tým naozaj NEZARÁBAM. Robím to preto, že ma to baví, že chcem, aby sa táto komunita ľudí na SR zjednotila, aby si nebola taká cudzia. Druhou vecou, ktorú sa snažím dosiahnuť je naučiť klientov, že čísla naozaj nie sú všetko. Hlavne tie fejkové. Že dôležitý je kvalitný obsah. A aj mikroinfluenceri, ktorí majú menej sledovateľov vedia vyprodukovať krásne fotky a zdieľať to medzi ich vybranou cieľovou skupinou. A to je veru niekedy oveľa viac. Snažím sa, aby klienti hľadali kvalitu, nie kvantitu. Ak to mám dosiahnuť, nestačí iba presvedčiť klienta.  Bloger je ten, ktorý by mal ukázať svoju profesionalitu a morálku.

Možno ma po tomto článku prestane ¾ blogerov zdraviť, ale niektorí z nich by sa mali nad sebou občas trochu zamyslieť. Nie vždy je to iba o zlom klientovi či nevhodnej pracovnej ponuke. Veľakrát je to aj o blogerovi, ktorý žiada nesplniteľné. Z pozície akéhosi prostredníka medzi blogerom a klientom môžem otvorene povedať, že som už zažila rozličné požiadavky alebo neuvážené finančné honoráre. Mám pocit, že v poslednej dobe sa s blogermi roztrhlo vrece. Môže ním byť v podstate každý, kto je aktívny na sociálnych sieťach a vie osloviť vybrané publikum. Veľmi rešpektujem blogerov, ktorí sú tu už niekoľko rokov, prešli z FB na IG, začali bártrovými spoluprácami, výpožičkami oblečenia a postupne po rokoch sa vypracovali na profesionálov, ktorým blog umožnil zmeniť životný štýl. A naozaj blogom žijú. No nikdy nezabúdajú kde začali. Nezabúdajú na vďačnosť a pokoru. Takých blogerov bohužiaľ spočítam iba na jednej ruke.

Nechcem samozrejme hádzať všetkých do jedného vreca. Ale keď vám bloger napíše, aby ste mu pripomenuli, že má zverejniť platený post v konkrétny deň, tak to v poriadku nie je. Ak potrebuje pomoc, existuje pracovná pozícia, ktorá sa nazýva osobný asistent. Klient ani marketér tu nie je od toho, aby niekomu koho platia pripomínal jeho prácu. Niektorí blogeri sa sťažovali na sociálnych sieťach, že dostávajú blogerské spolupráce od firiem, o ktorých už neskôr nepočujú. No nie sú jediní. Aj nám sa veľakrát stalo, že sme oslovili známeho blogera, ktorý prisľúbil podotýkam honorovanú spoluprácu a už sme o ňom nepočuli. Niektorí nie sú schopní odpovedať na mail ani do týždňa. Nereagujú na správy na sociálnych sieťach nehovoriac o tom, že telefón asi tiež nepoužívajú. Niektorí menší blogeri si naopak myslia, že si môžu diktovať podmienky a klientovi nedajú na výber. Potom tu máme takých, ktorým svieti na IG 7000, z toho min 4000 nakúpených sledovateľov, ale veľmi rýchlo vám vysvetlia, že oni za bárter nebudú spolupracovať, lebo je to pod ich úroveň, rozumiete. A netreba zabúdať na tých, ktorí sa vám na evente pozdravia iba vtedy, keď tam nemajú svoju kamošku/kamoša alebo iba vtedy, keď majú v úmysle dostať sa vďaka vám k spolupráci či klientovi.

Prečo vám to vlastne píšem. V poslednej dobe som mala pocit, že na SR vládne medzi blogermi iba závisť a špinavá hra, ktorá ma naozaj prestala baviť. Vzájomné obviňovanie sa z fejkových sledovateľov, pokrytecké zdieľanie na IG, neustále ohováranie a klamlivý hollywoodsky úsmev na fotkách či eventoch. Toto fakt nemá s blogovaním a osvetou nič spoločné. Práve preto som sa rozhodla upustiť z mojej iniciatívy združovať blogerov a dávať im možnosť vzdelávať sa. Veľmi to zasiahlo do môjho osobného života a to nie je v poriadku. Jediné, čo som zato dostala (a to som nič nežiadala) bolo hejtovanie, nevďačnosť, ohováranie mojej práce a falošný úsmev do tváre alebo v IG správach.  Česť výnimkám. Som veľmi tolerantný človek, ale znevažovanie mojej práce alebo výkonu si beriem naozaj osobne. Hlavne, keď to robím s radosťou, venujem tomu svoj voľný čas, idem do toho na maximum a  je z mojej strany viac než jasné, že si uvedomujem i nedostatky, ktoré by bolo vhodné vylepšiť. Kto ma pozná vie, že som zároveň maximálne sebakritická. A preto mi naozaj takéto správanie nepomáha, práve naopak. DEMOTIVUJE MA. Verím, že si niektorí z vás vzali z eventov niečo pozitívne. Že nato budete spomínať s úsmevom na tvári a prajem vám, každému jednému veľa kreativity a reálnych sledovateľov. 😊

,,When you feel like quitting….think about why you started.“ Začala som preto, že ma to robilo šťastnou. Tento pocit sa vytratil a to je znamenie, že môj umýsel nebol pochopený. Ďakujem tým, ktorí ma povzbudili, ale i tým, ktorí ma za chrbtom ohovárali, otvorilo mi to oči. Majte krásny deň

Fotila: Martina Cimermanová