Štiavnička po našom

12. August 2018

O Banskej Štiavnici som počula nespočetne veľa krásnych slov. Všetci známi, ktorí ju navštívili si ju nevedeli vynachváliť a ja som si sľúbila, že sa tam toto leto pozriem. A tak sa i stalo a stálo to zato! Bola to láska na prvý kopec. 😀 Tak trochu mi pripomenula Levoču, práve spomínanými kopcami, ktorých je tam neúrekom. Ale bez nich by to asi nemalo tú správnu atmosféru.

Našli sme dátum a ja som začala hľadať ubytovanie. Zaujal ma dovolenkový domček, ktorý prevádzkujú majitelia kaviarne TROTUAR CAFE. Páčil sa mi najmä pre jeho polohu a interiér, ktorý je obzvlášť krásny a útulný. No zákaznícky servis, ktorý sa mi ozval na môj dopyt po ubytovaní bol viac než zlý, a tak som sa rozhodla pre iné ubytovanie. Kládla som si otázku, prečo? Prečo je človek na druhej strane linky taký ofučaný. Podotýkam, že to bolo niekoľko telefonátov a vždy som mala rovnakú skúsenosť.

Po ďalšom prieskume som prvýkrát skúsila airbnb na Slovensku. A bola to najlepšia voľba akú som mohla urobiť. Vybrala som si ubytovanie, ktoré mi pripomínalo staré časy u babky na prázdninách. Privítala nás Klárka s Eli a 2 psíky. Leila mala o zábavu postarané. 🙂 Ako správna hostiteľka vytiahla slivovicu a my sme sa naozaj cítili ako doma. No ozajstné prekvapenie prišlo, keď som videla na vlastné oči naše bývanie. Nevedela som sa vynadívať. Všetko do detailov premyslené. Navyše nás v kuchyni čakala kytica lúčnych kvetov od predošlých hostí. Na záhrade hojdacie siete, gril či miesto na opekanie. Vo vnútri prenádherný interiér, piecka, drevené trámy na strope a obliečky ako od babky. Bola som nadšená a neodradil ma ani fakt, že sme tam nemali kúpeľňu. Tá sa nachádzala v domčeku hostiteľov, ktorý bol stále k dispozícii a tak sme nemali žiaden problém, keď sme ju potrebovali využiť.

Deň 1.: Do Štiavnice sme dorazili až vo večerných hodinách okolo ôsmej. Po vybalení sme sa rozhodli zájsť na dobrý drink niekam do mesta. Bývali sme dosť vysoko a tak nám cesta pešo trvala cca 15 minút do mesta, ale po 2 hodinách v aute nám to padlo veľmi vhod. Každý mi vždy ospevoval kaviareň Divná pani. Naše prvé kroky viedli práve tam. Interiér ma ako inak zaujal. Má niečo do seba. Musím sa priznať, že som netušila, že prevádzkujú aj hotelové služby. Keďže bolo vonku ešte stále dostatočne teplo, rozhodli sme sa objednať si miešané drinky z letnej ponuky. Personál bol veľmi milý, ale veľmi pomalý. Na naše drinky sme čakali skoro pol hodinu i napriek tomu, že kaviareň nebola plná. Ale prepáčim im, lebo mali úsmev stále na tvári. 🙂 Ale mám pre nich návrh: čo tak zrušiť zákaz psíkov do kaviarne? Večer pokračoval v krátkej prechádzke po meste a návrat na ubytovanie.

Deň 2: V sobotu sme boli obaja navnadení na dobré raňajky. Hľadali sme miesta, kde nás pustia aj s Leilou. Vybrali sme si kaviareň Stará škola, kde nás obslúžil veľmi príjemný personál, postaral sa o vodu pre Leilu a my sme si vychutnali fajnové raňajky. Okrem dobrého výberu raňajok si tam môžete zahrať spoločenské hry alebo si len tak vychutnať atmosféru interiéru.

Náš prvý “turistický bod” bola botanická záhrada, ale narazili sme na problém a to ten, že nás tam nepustili s Leilou. Bolo to trošku sklamanie. No nedalo sa nič robiť, pokračovali sme v našom pláne. Prešli sme sa na Nový Zámok. Ten stojí na dosť strmom kopci, ale stálo to zato. Je odtiaľ pekný výhľad a cestou tam nasajete pravú atmosféru Banskej Štiavnice. Po dlhšej prechádzke sme sa vybrali na obed. Na odporúčanie našich známych sme zvolili reštauráciu 4 Sochy a bol to skvelý výber. Domáci vývar a steak sviečková Uruguay boli výborné. Ja som snáď lepší steak ani nejedla a to ich teda skúšam všade. Takže klobúk dole. Obsluha na úrovni, krásne prostredie a navyše nezabudli ani na nášho psíka. Takže za mňa 5 hviezdičiek z piatich.

Ako správna módna maniačka som po obede išla prevetrať niekoľko obchodov v centre. I keď som si nakoniec nič neodniesla, dám vám niekoľko tipov na obchodíky, ktoré mali naozaj zaujímavé vecičky. Prvým je STATION, kde by som si teda vybrala hneď niekoľko kúskov, ale bohužiaľ mi veľkostne nesadli. Ale slečna, ktorá predávala bola natoľko milá, privítala nás, pokecali sme. Mala som z obchodu veľmi dobrý dojem. To isté sa stalo aj v butiku BRANDS MADE IN ITALY, kde však asi nepochválim predajcu, ktorému bolo viac než jedno či si niečo vyberieme. Ach tie naše služby. Trošku viac úsmevu by stačilo. 🙂 A keďže som sa nepotešila žiadnym módnym kúskom, išli sme na zmrzku, ktorú mi odporučila Soňa. Tá ju spolu s Matejom vyskúšala počas ich cestovania vrámci projektu Cestuj s Cewe. Zmrzlináreň sa volá Moja Marína. Vyskúšala som prvýkrát v živote grepovú zmrzku a bola vynikajúca! Okrem toho predávajú aj veľmi pekné suveníry zo Štiavnice či iné zaujímavé darčeky.

V Štiavnici prebiehali remeselnícke trhy a tak sme sa boli trošku inšpirovať. Našli sme pár krásnych výrobkov. Či už išlo o kožené tašky, pánske drevené motýliky, keramiku alebo čaje. Pri bylinkách som sa zdržala dlhšie a kúpila si namiešaný čaj. Po prechodenom dni sme si išli trošku oddýchnuť a “refrešnúť” sa na ubytko. Potom nás čakal už iba relax pri Aperole. 😀 Leilu sme tentokrát nechali oddychovať tiež a my sme si vychutnávali večernú atmošku mesta.

Deň 3.: V nedeľu sme v Štiavnici strávili iba pol dňa. Začali sme raňajkami v kaviarni Gavalier a pokračovali k Počúvadlu, kde sa kúpalo kopec ľudí. Bol naozaj teplý deň, takže som sa im ani nečudovala. Niekto si však zabudol plavky a tak sme sa iba prešli po lese a okolo jazera. Leila sa vybehala, vykúpala a my sme zamierili do neďalekej koliby Veronika, ktorá nás veľmi sklamala. Obsluha bola ofučaná, namiesto malej kofoly mi priniesli veľkú, namiesto halušiek s bryndzou mi priniesli farmárske so syrom, ktorému sa vyhýbam. Ale musím povedať, že môžeme byť vôbec radi, že nás obslúžili. Ostatným hosťom sa ani neuráčili oznámiť, že ďalšie jedlo začnú podávať až o hodinu a pol. Takže toľko ku kolibe Veronika. A tam sa naše štiavnické cesty skončili. Čakala nás 2 hodinová cesta do Bratislavy a relaxačná thajská masáž, ktorá bola čerešničkou na torte.