MÓDA

Bloger roka

Veľmi veľa z vás sa ma opýtalo či budem súťažiť v súťaži Bloger roka. A po niekoľkých otázkach tohto typu som začala váhať, ale moje presvedčenie o tom, že to nie je súťaž pre mňa nakoniec vyhralo. Súťaž má určite niekoľko plusov a ja hneď na úvod kvitujem zmenu spôsobu hlasovania, no i napriek tomu nie som presvedčená, že to je to pravé orechové pre mňa.

Prvá vec, ktorá je zároveň i odpoveďou na otázku – prečo, je fakt, že neviem, do akej kategórie by som sa zaradila. Môj blog zapĺňam rôznymi témami, ktoré ma zaujímajú, ale hlavne, ktoré zaujímajú vás. Vždy sa snažím pomocou ankety nájsť tú správnu tému. Mám v živote niekoľko vášní, akými sú móda, pečenie a cestovanie. No ak mám byť úprimná, nebaví ma písať o tom, čo s čím kombinovať. To prenechávam stylistom a módnym kritikom. Svojimi kombináciami by som rada inšpirovala a dodávala ženám zdravé sebavedomie. To isté platí o pečení. Nie som šéfkuchár a ani profesionálna cukrárka. No v mojej kuchyni rada občas vyčarujem niečo mňam. Netvorím z drahých surovín, snažím sa siahať po tých tradičných, jednoducho dostupných produktoch, i keď občas i ja rada vybočím a upečiem napríklad “čízkejk” s hurmikaki. Kto pozná môj blog dlhšie vie, že všetko začalo cestovaním. Cestovala som celkom dosť, hlavne kvôli práci, ale moja životná situácia sa zmenila a preto ak cestujem, tak skôr rekreačne a na kratšiu dobu. No vždy vám o tom rada napíšem. A teraz úprimne, kam by ste môj blog zaradili vy? Nie je to iba o móde, ani iba o jedle a ani iba o cestovaní. A kategória lifestyle, ktorá mi vychádzala ako jediná je skôr o niečom inom. Teda aspoň podľa mňa by mala byť o ľuďoch, ktorí majú naozaj špecifický životný štýl. Alebo sa stravujú inak, inšpirujú nás cvičením, svojím bývaním či svojimi názormi.

Druhým bodom, prečo sa nechcem prihlásiť do súťaže bolo až donedávna hlasovanie. V minulosti sa podvádzalo a nie málo. Kto sa čo i len trochu rozumie do tejto problematiky, ako sa to dá vie, že je kopec spôsobov. A pre tých, ktorí nemajú šajnu o takýchto praktikách, poviem vám, že ich je naozaj veľa. Zarazilo ma, že sa tým niektorí blogeri ani len netaja. Zarazilo ma, keď mi blogerka (dokonca jedna z umiestnených) otvorene povedala o tom, že si na istej webovej stránke, ktorá je akousi komunitou mamičiek vytvorila skupinu a tak získavala hlasy rýchlejšie a efektívnejšie. Ale nájdu sa i väčší špekulanti, ktorí využívali zmenu IP adresy a početnú tvorbu jednorázových emailových adries. Áno i to dokážu súťažiaci urobiť “len” pre titul Bloger roka. A síce sa zmenil spôsob hlasovania pre tento ročník súťaže, stále je to o hlasovaní fanúšikov. A to nie je v poriadku. Priala by som si, aby boli blogy hodnotené od samého začiatku odbornou porotou, ktorá by bola zložená najmä z marketingových kreatívcov, z fotografov, copywriterov, ľudí, ktorí s blogermi kooperujú dennodenne – tí ktorí ich prácu sledujú a monitorujú a určite by stálo za zamyslenie posadiť do kresla porotcov aj minuloročných víťazov jednotlivých kategórii.

To je ďalší bod, ktorý mám na zozname a to sú samotní víťazi. Určite je každý jeden z nich hrdý na svoj blog, na svoju prácu a na ľudí, ktorí ho v blogovaní podporujú. Určite zaslúžene. Myslím si, že práve preto by sa mali vo svojej blogerskej kariére posunúť a namiesto obhajovania svojho titulu by mali hodnotiť aj oni. Mali by byť motiváciou, že za tvrdou prácou sa skrýva pocta v podobe porotcovského kresla. Mohli by to podporiť nejakou peknou spoločnou kooperáciou so súčasným víťazom. Každý bloger, ktorý sa prihlásil by určite ocenil možnosť takejto spolupráce. Pretože blogovanie nie je iba o tvorbe contentu, ale aj o tvorbe komunity, vzájomnej podpore a v neposlednom rade o vzdelávaní sa a napredovaní.

Hovorila som s niekoľkými víťazmi a umiestnenými v jednotlivých kategóriách a keď som sa ich opýtala, či im súťaž otvorila dvere k novým pracovným príležitostiam, odpoveď bola prekvapivo negatívna. Nielenže niektorí z nich nedostali nové lukratívnejšie pracovné ponuky, ba dokonca im klienti ponúkali iba bártre alebo zápožičky. (Možno to bude aj švindľovaním pri prvom kole hlasovania). To vie človeka, ktorý sa umiestni v súťaži Bloger roka určite poriadne prekvapiť či demotivovať. Myslím si, že je to naozaj iba o konkrétnom blogerovi ako sa svojho blogu chopí. Je to samozrejme aj o šťastí. O tom, byť v správnom čase na správnom mieste alebo poznať tých správnych ľudí. V mojom okolí mám veľmi veľa šikovných blogerov, ktorí ma svojimi príspevkami denne presviedčajú o tom, že nepotrebujú byť víťazmi Blogera roka nato, aby boli úspešní. To, čo robia, robia dobre, po svojom, spoluprác majú pomerne dosť a ak nie, určite si ich tí správni klienti všimnú.

Tento článok nemá byť kritikou súťaže. Je za ňou určite kopec práce a organizátori majú čo robiť pri prípravách. Len som vám, čitateľom chcela objasniť, prečo sa nechcem súťaže zúčastniť. A hlavne, ako by povedali niektoré blogerky: ,,Ty si naša mama” A mamy predsa radi podporia svoje deti. 😉 Tak tým, ktorí ste sa prihlásili prajem veľa šťastia a kopec skvelých blogerských spoluprác!

Fotil šikovný Tomáško Figura

Čo mám na sebe: košeľa-Cellbes.sk, kabelka-Orsay, Džíny a džínová vesta-F&F, Topánky-CCC, Okuliare-Mango z BlogerBazar