MÓDA

Úplne normálna rodinka

7 rodín, 15 detí, 3 krajiny. To je výsledok môjho pobytu v zahraničí počas niekoľkých rokov ako aupair alebo opatrovateľka detí. Spomienky mám krásne, ale aj desivé. Mala som len 17 rokov, keď som prvýkrát vycestovala do Veľkej Británie. Bývala som u sestry a každý deň chodila bicyklom k rodine s tromi deťmi. Bývali v menšom domčeku v celkom príjemnom prostredí a mali aj psíka. Na pohľad celkom normálna rodinka.

Kevin bol najstarší, mal 7 rokov, jeho brat Robin mal v tom čase 5 a najmladšia bola Tamara, tá mala niečo vyše 2 rokov. Na deti som sa tešila. Rodinu som spoznala rok predtým ešte ako výletníčka a veľmi sme si ako ľudia sadli. Za rok sa toho ale veľmi veľa zmenilo. Obaja rodičia začali chodiť do práce. Čo je samozrejme úplne bežná vec, ale na ich rodinu to vplývalo negatívne. V dome bol neustále neporiadok, chaos a na deti im neostávalo veľa času. Zo začiatku som to brala normálne, veď práve preto ma zavolali na pomoc. No keď mi začala pribúdať práca a ich nároky sa neustále zvyšovali, meškali s platbami a hádzali mi na krk rodičovské povinnosti, začala som mať pochybnosti. Potom prišli nepríjemné momenty, kedy som zistila, že ich najmladšie dieťa trpí inváziou vší. Stačilo sa jej pozrieť do vlasov a vedeli ste, ktorá bije. Po upozornení na tento fakt sa mi však nedostalo žiadnej normálnej odpovede. Keďže domácnosť bola čím viac, tým ďalej zanedbávaná, tieto malé “potvory” sa preniesli aj na mňa a poviem vám, že 2 hodinové vyčesávanie z vlasov, ktoré mali vtedy dĺžku až po pás nebolo nič príjemné a neželám to ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi.

Táto skúsenosť a situácia mala za následok moje rozhodnutie o odchode. Ten ale vôbec nebol jednoduchý. Nedostala som zaplatené za niekoľko týždňov práce. Rodičia si začali vymýšľať absurdné situácie, ktoré boli iba zásterkou, aby som sa nemohla domáhať úhrady. Dokonca som dostávala nepríjemné hluché telefonáty, ktoré ma mali zastrašiť. Keď sa do toho obul môj rodinný známy, poslali mi k dverám políciu. Tou však nevyriešili nič, iba si na seba ušili bič. Zamestnávali neplnoletú osobu bez zmluvy, ktorú odmietali. Keďže išlo o známych a človek by nikdy nepredpokladal takýto koniec, na zmluvu sme ani netlačili. Osobne som to brala ako letnú brigádu s možnosťou cestovania. K peniazom som sa síce nikdy nedostala, ale bola som šťastná, že je tejto skúsenosti koniec. O niekoľko dní som sa riadne zamestnala v neďalekej reštaurácii ako výpomoc v obsluhe. Zarobila som si na letenku a užívala si leto ďalej.

S odstupom času sa nato pozerám s chladnou hlavou, v tej dobe som však trpela žalúdočnými problémami zo stresu. Bola to obrovská skúsenosť, ktorá síce trvala iba 2 mesiace, ale dala mi do života veľa. Naučila som sa byť samostatnejšia, načúvať svojej intuícii a hlavne vidieť veci triezvejšie. Samozrejme mi to pomohlo k zdolaniu jazykovej prekážky. Keď som prichádzala do Anglicka, vedela som iba pár slov. Pri odchode som vedela komunikovať na úrovni B1, čo je pre študenta, ktorý začína s novým cudzím jazykom vynikajúce. K nemčine sa tak pridala angličtina, z ktorej som nakoniec i zmaturovala. 🙂

Fotil: Tomáš Figura

Čo mám na sebe: nohavice, košeľa a kabelka-Zoot, kabát-Bartinki