Tenkrát poprvé

Veľakrát premýšľam, prečo sú ľudia takí prekvapení, keď im poviem, že som “do sveta” prvýkrát sama vycestovala ako 16-ročná. Pamätám si nato, ako by to bolo včera. Rodičia ma odprevadili na autobus, ktorý stál v Levoči. Ten ma odviezol do Prahy. Odtiaľ som letela do Manchestra v Anglicku. Išla som navštíviť svoju sestru, ktorá tam v tom čase žila. Poviem vám, že to bola celkom zaujímavá cesta. Začalo to hneď v Levoči, kde mi šofér autobusu nechcel “uznať” môj preukaz na zľavu. Tvrdil mi, že na fotke nie som ja. No čo vám nato poviem, asi som sa za posledný mesiac od jeho vydania veľmi zmenila. 😀 Našťastie sme ho spolu s rodičmi presvedčili o opaku a ja som mohla vycestovať. V Prahe som vystúpila na autobusovej stanici Florenc, kde ma mala čakať rodinná známa a kamarátka Domča. Tá tam však nebola. Poviem vám, nemala som najmenšie poňatie, kde sa momentálne nachádzam. Asi by ste sa ma opýtali, prečo som jej nezavolala. No, preto. Nemala som totiž mobil. V tom čase to bola veľká vec a ku mne sa ešte nedostala. 😀 Rozhodla som sa navštíviť predajňu u istého operátora, kde som si zakúpila telefónnu kartu a Domči som zavolala z búdky. Nakoniec sa nám podarilo spojiť a ona mi tak mohla vysvetliť ako sa dostanem na letisko. Koniec koncov to nebolo nič ťažké, ale poprvýkrát to nebolo ani úplne “ízy”.

Tak a bola som na letisku. Ako prvú som sa snažila nájsť tabuľu s odletmi. Na nej však nebol zobrazený môj let. Na informáciách mi vysvetlili, že let bude mať meškanie a preto ho zobrazia až neskôr. Povedala som si ok, idem si dať trošku pauzu po hektickom ráne. Sadla som si na stoličku, zhodila všetky veci a z veľkej chuti sa šla napiť minerálky. Neuvedomila som si, že som sa celý deň hnala. Minerálka mi “vybuchla”. Ľudia okolo mňa boli nadšení a ja som sa skoro prepadla pod zem. Trapas v 16tich, čo vám poviem. 😀 Sklopila som zrak a presadla si inam. Po nejakej hodinke nám konečne oznámili, že začína check-in a tak som si prešla letiskovou kontrolou a nastúpila do lietadla. Posadili ma k staršiemu nemeckému páru. Obaja čítali detektívky. Len pre ozrejmenie. Učila som sa nemčinu a po anglicky som vedela iba: ,,Hi, how are you?”

Lietadlo začalo stúpať, keď tu zrazu asi vo výške 200-300m opätovne začalo prudko klesať k zemi. V lietadle nastala panika. Nikto nevedel, čo sa deje. Nad hlavami nám vypadli masky a ja som netušila čo sa bude diať ďalej. Pamätám si, ako mi môj spolusediaci s kľudným hlasom povedal: ,,Alles wird gut”, čo v preklade znamená, že všetko bude v poriadku. Nechápala som, ako môže byť taký kľudný. Lietadlo našťastie bezpečne pristálo a my sme sa počas opätovného čakania v letiskovej hale dozvedeli, že nám do motora vletel holub. Chápete tomu? Môj prvý let a hneď holub v motore. Stálo nás to asi 2 hodinky čakania. Nastúpiť do toho istého lietadla po oprave motora mi nebolo úplne po vôli, ale našťastie už išlo všetko ako po masle. 🙂

S odstupom času to už človek neberie tak tragicky, práve naopak obráti to na vtipnú historku. Ale musím sa priznať, že až časom som si uvedomila, prečo niektorí ľudia obdivujú, že som prvýkrát vycestovala taká mladá. Po tejto skúsenosti by som asi tiež nechcela pustiť svoje dieťa samé do sveta tak skoro. No ako sa hovorí, každá skúsenosť je dobrá skúsenosť. A aj keď som sa niekoľko ďalších letov dosť bála, teraz lietam úplne uvoľnená. Je to naozaj o skúsenosti, o tom, že keď človek lieta viac a viac, spoznáva lietadlo, tak mu menšia turbulencia nerobí nič. Dokonca som mala obdobie, kedy som lietala každý mesiac v priebehu 2 rokov do Ruska a späť a moje telo si nato zvyklo tak, že pri stúpaní som automaticky zaspala. 😀

A čo vy? Aké máte prvé cestovateľské skúsenosti?

Outfit: Šaty a plážová taška- F&F, topánky- Deichmann