Naše potulky Srbskom pokračujú. Tentokrát vám predstavím kulinárske zážitky, ale i miesta, ktoré sa oplatí vidieť nielen zvonku. 🙂

Náš druhý deň v Belehrade odštartoval po chutných raňajkách návštevou kostola sv. Sávy, ktorý je najväčším ortodoxným chrámom na svete. Bolo celkom sviežo a tak som veľmi rada, že som si po dlhom premýšľaní trenčkot predsa len vzala. Pred kostolom bolo pár stánkov s tradičnými sladkosťami. Neodolali sme a okoštovali sme cukríky z Kosova. Pre vysvetlenie, naši priatelia zo Srbska nám ozrejmili, že Srbsko ako také nemá tradičné sladkosti. Preto sú tie z Kosova považované i za tradičné srbské.

Nasledovala prechádzka mestom. Klasické potulky, kedy zvyčajne narazíte na zaujímavosti. My sme natrafili na park plný kvetov, ktoré predávali miestni pestovatelia. Hneď by som si nazbierala do vázy. 🙂 Cestou ďalej sme sa zastavili v kostole sv. Marka, ktorý je jedným z najväčších v Srbsku.

Počasie nám veľmi neprialo, bolo dosť chladno a občas i spŕchlo. Vymrznutí sme sa tešili na dobré jedlo, ktoré nás doposiaľ nesklamalo v žiadnej reštaurácii. Mali sme rezervované miesto v reštaurácii Ambar, ktorá stojí na promenáde pri rieke. Na úvod nás uvítal milý personál, ktorý nám predstavil jedálny lístok. Reštaurácia je známa tým, že svoje jedlá podáva v štýle “tapas”. To znamená, že ide o menšie chuťovky v rozličných verziách. My sme si nechali poradiť a rozhodli sme sa pre “Ambar train”. Ide o menu šéfkuchára, ktorý vám posiela tradičné srbské maškrty až kým nepoviete STOP, po tomto slovíčku prichádza dezert a menu sa ním končí. Dokopy sme ochutnali 12 jedál a samozrejme nechýbala ani sladká bodka na záver. Bolo to vynikajúce! Túto skúsenosť odporúčam všetkými desiatimi. 🙂 Na záver nás privítala i manažérka reštaurácie Sandra, ktorá nás previedla po celom objekte a vysvetlila nám celý koncept. Ide o sieť reštaurácii. Jednu z nich nájdete napríklad i vo Washingtone. Mňa osobne zaujal interiér, ktorý bol veľmi útulný, no zároveň dýchal a lákal svojimi nákresmi a obrazmi na stenách. Ambar v preklade znamená stodola, možno preto na nich nájdete i kohúta. 🙂 

Ako poďakovanie za ukážku a čas, strávený v reštaurácii sme Sandre nechali niečo, čo máme radi my – slovenskú čokoládu 🙂

V Ambare sme boli 4 hodiny! S plnými bruchami sme sa rozlúčili, ale neminul nás rozlúčkový osviežujúci drink – Sandrin obľúbený.

A tu sú už spomínané chuťovečky. 🙂 Priznávam, názvy som si nezapamätala, ale väčšina z nich pozostávala z morských plodov, viacerých druhov mäsa, klobások či tradičného kaymaku. Maškrty boli také skvelé, že som sa nevedela sústrediť na nič iné. 🙂 Čo však viem povedať, že boli všetky vynikajúce!